Princ Filip

1. Kapitola

Keď som sa ráno zobudil, Slnko už bolo vysoko. Pozviechal som sa teda z postele keďže som poriadne nespal. Pošúchal som si oči a hneď sa zhrozil. Veď už som mal byť za stolom! Vydal som sa teda rýchlo do jedálne. Ani nie v polovici cesty som si uvedomil, že som sa ani neprezliekol. Mastil som teda naspäť do izby. Mal som čo robiť, keďže mám izbu v severnej veži a ja som sa nachádzal niekde pri východnej veži. Toľko schodov by som nezvládol z 5 minút aj keby som mal dobrú kondičku. Bolo ich tam aspoň sto, ak nie viac. Keď som vystúpil na posledný schod, odbilo osem hodín. Znechutil som sa, veď raňajky bývajú až o deviatej! Neviem prečo sa mi zdalo, že Slnko bolo tak hore na oblohe. Urobil som to prečo som sem vôbec prišiel, prezliekol som sa. Keď som na sebe mal celé kráľovské oblečenie vydal som sa na cestu z veže. Netrvalo dlho a bol som dole. Po ceste som stretol môjho učiteľa šermu. Pozdravil som sa s ním a vykračoval som ďalej. Zrazu mi zrak padol na krajinu, v ktorej zatiaľ napadlo kopu snehu a aj tak neprestalo snežiť.