Princ Filip

1. Kapitola 2. Časť

Pridal som do kroku aby som sa čo najskôr najedol a mohol ísť na sneh. Aj tak mi cesta do jedálne trvala tak ako ostatné zimné dni, lebo som sa každú chvíľu otáčal a zastavoval aby som si pozrel koľko za tú dobu stihlo nasnežiť. Ani som nevedel ako a za chvíľu som bol pri jedálni. Bol som tam presne na čas. Podávalo sa pečené kura s ryžou. Po celej miestnosti rozvoniavala tá veľmi známa vôňa. Akurát upečené kura, jemne posolené, mäkká ryža. Ale späť do reality. Hneď som sa na to vrhol. Bolo vynikajúce, mňam! Musel som byť slušný ale pri jedení som na to úplne zabudol. Chcel som byť čo najskôr na tom bielom páperí čo je vonku. Celé jedlo som zhltol pomaly na jeden raz a fujazdil sa obliecť. Posledné čo som počul z jedálne bolo: „ Obleč sa poriadne vonka je kosa!“ a to už len veľmi slabo. Zabočil som za jeden roh a potom za druhý a onedlho som bol na mieste. Obul som si moje obľúbené "dupky" , obliekol kožušinu a šup von. Prvé čo som zacítil bol studený vzduch. Nepríjemne ma pošteklil po lícach a na nose. Keď som si privykol na zimu hodil som sa do snehu a začal robiť snežného anjela. Po chvíľke ma to omrzelo. Začal som robiť zaujímavejšie veci. Pripravil som si pár (dobre možno viac ako dvadsať) snehových gúľ a išiel som po Richarda, môjho skvelého kamaráta, budúceho rytiera. Počkal som na neho pred jeho domom.