Princ Filip

1.Kapitola 3.Časť

Keď prišiel zaviedol som ho na miesto, kde ma mal počkať, lebo som si mal ísť niečo zobrať. Prišiel som do skrýše, schmatol prvé snehové gule čo som videl a začal som ich hádzať po ňom. Moju výzvu opätoval a začali padať aj na mňa. Chvíľu (dosť dlhú chvíľu) sme sa obhadzovali až kým jednému z nás nepristála guľa na tvári. Bol som to práve ja. Na tvári ma prekvapila mrazivá spŕška snehu. Trochu som sa na Riša nahneval ale nie veľmi. Patrí to predsa k hre. Prestali sme hrať a ponáhľali sa k Richardovi keďže to je k nemu najbližšie. Nechcel som riskovať, že prechladnem v takéto krásne obdobie. Utekal predo mnou a obratne zatáčal až kým sme neprišli pre jeho dom. Zaklopali sme ale nikto neotváral. Dostali sme sa aj napriek tomu dnu. Starý sedliacky trik, keď si dávajú obyvatelia daného domu kľúč pod kameň.

Takto sme si mohli ľahko odomknúť bez toho aby sme mali kľúče u seba. Vošli sme k ním do domu. Bolo to tam krásne ale skromne zariadené. Na stenách viseli obrazy jeho predkov, významných kráľov a rodinná maľba. Prvá miestnosť bola spoločenská miestnosť, čiže obývačka. Zhruba v strede miestnosti stál mohutný drevený stôl s vyrezaným erbom jeho rodiny. Pod ním bol mäkučký a hebký koberec červenej a bielej farby.